Významné právnické školy

Právo je zdanlivo jednoduchý pojem,
ktorý  z generácie na generáciu vytváral iný dojem.

Iusnaturalisti sa ho snažili vysvetliť hneď v 4 veľkých krokoch,
odlišújucich sa od seba nielen v rokoch ale aj pokrokoch.
V staroveku Aristoteles tvrdil, že prameň práva je príroda,
načo hneď stredovek oponoval, že Božia vôľa významná hodnota.
V novoveku Grotius dodal, že najdôležitejší je rozum,
preto pri vytváraní racionálnych pravidiel musíme zapojiť každý um.
Posledná vlna vyznačujúca sa veľkou dávkou ohavnosti
Nenechala chladného Radbrucha, keď vyriekol že :
„právo prestáva byť právom, keď presiahne istú dávku amorálnosti.“

Odvodzovať právo z „vyšších zdrojov“ považovali za márne,
hľadať oporu v štáte právni pozitivisti považovali za správne.
Snažili sa vytvoriť rýdzu právnu náuku,
ktorá mala vo svete predstavovať aj lingvistickú záruku.

Odmietať formalizmus bolo príznačné pre právnych sociológov,
inšpirovali sa Elbrichom, zastávajúcim, že „živé právo“ nie je súčasť zákonov.
Realisti sa domnievali, že právo vieme nájsť len v spoločnosti,
a práve súdy ho majú udržať v pohotovosti.

Marxistický výrok „právo je nad zákon povýšená vôľa vládnucej triedy“
dostávala do zlého postavenia ľudí, ktorých život bol plný biedy.
Marxistická škola sa vyznačovala aj redukciou práva na ekonomiku a politiku
Sovietsky teoretik Pašukanis a Vyšinský v tom videli veľkú logiku.

Law and Economics je škola, opierajúca sa o obraz človeka homo oeconomicus,
nechápala človeka, ktorý striktne dodržiaval len právne normy, teda homo iuridicus.
Nobelovou cenou ocenený Ronaldo Coase sem však zaviedol veľký fenomén,
pretože odpoveď na základné  ekonomické otázky nám dáva tzv. Coeseho teorém.

Autorka: Nina Zálešáková

Text byl zaslán do soutěže Právnická povídka 2019.