Prijatie zákona o ochrane nefajčiarov prinieslo nový fenomén - hlúčiky ľudí postávajúcich s cigaretami na chodníkoch. V pracovnej dobe je výskyt týchto dymiacich ostrovov rovnako rušivý ako všadeprítomné bilboardy, nový rozmer však prinášajú do nočných ulíc bratislavskej mestskej časti Ružinov.
Kým podľa všeobecne záväzného nariadenia je prevádzka terás a vonkajších sedení reštaurácií v Ružinove po 22:00 zakázaná, ak vyjde po tejto hodine z nočného baru tridsať ľudí na cigaretku, žiaden predpis neporušujú.
Je zakázané fajčiť v školách, divadlách či na zástavkách do vzdialenosti štyroch metrov, ak však stojíte priamo pod oknami bytového domu, fajčiť môžete. Vzpriamený postoj hlučných návštevníkov nevyvolá rovnaké právne dôsledky, ako keď sedia na terase.
Všeobecne záväzné nariadenie mestskej časti navyše upravuje otváracie hodiny zariadení, ktorých prevádzka produkuje hluk v závislosti od toho, či je byt „bezprostredne“ nad alebo pod nimi, resp. či sa nachádza v dome s bytmi. Skutočnosť, že byt vo vedľajšom dome s takouto prevádzkou bezprostredne susedí, je už bez právneho významu. Autor predpisu zjavne nepočítal s tým, že zvuk sa šíri všetkými smermi. Z doby rímskeho práva máme návod, ako riešiť rozpor medzi ustanoveniami dvoch právnych predpisov rôznej či rovnakej právnej sily. Na rozpor právneho predpisu s fyzikálnymi zákonmi zatiaľ pravidlo neexistuje.
Rušenie nočného pokoja je síce priestupkom a môžete privolať políciu, ale odkedy dokedy trvá nočný pokoj a kedy je rušený, sa zo zákona nedozvieme. Ako teda vymáhať a trestať porušovanie niečoho, čo nemá žiaden zákonný obsah?
Jediným predpisom, ktorý upravuje ochranu pred hlukom a vibráciami je zákon 549/2007 Z.z. Ten stanovuje prípustnú hladinu decibelov pre deň, večer aj noc. Mestská ani štátna polícia však žiadne meracie prístroje nemá. Tieto má k dispozícii len Úrad verejného zdravotníctva, preto priestupok na mieste nie je možné objasniť. Navyše z tzv. hlukových máp sa dozviete, že len hluk z dopravy prekračuje na väčšine miest Bratislavy limity stanovené pre nočný čas. Je v takom prípade vôbec možné tvrdiť, že klub porušuje zákon?
Už v starom Ríme vedeli, že ľudia sú spokojní vtedy, ak je pre nich zabezpečená zábava. V staroveku neexistovali spánkové štúdiá ani lieky proti nespavosti. Hodovalo sa a zabávalo bez limitov. Miesto fotografií na instagrame vznikali nesmrteľné umelecké diela. Pre spoločnosť sme aj dnes ako nehybne ležiaci bezcenní. Nečakajme teda, že nás právo bude chrániť. Veď stále platí starorímska zásada, že právo patrí bdelým.
Autorka: Eva Braxatorisová
Poznámky:
Všeobecne záväzné nariadenie Ružinov 28/2013 www.ruzinov.sk/data/MediaLibrary/1/11220/vzn-28_2013.pdf
47 písm. b) Zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
7 ods. 1 zákona č. 377/2004 Z.z o ochrane nefajčiarov
Text byl zaslán do soutěže Právnická povídka 2019.